Bloghttp://vagasova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskaj úsmevu môže byť vraj priveľa (vagasova)Vraj sa často usmievam, povedali mi a hneď na to mi vybehli moje neskrotné kútiky smerom hore. Bránila som sa. Môj smiech je vždy opodstatnený a spustený vtipnými asociáciami v mojej hlave. Vraj len blázon sa smeje bez príčiny. Tak sú to len dve možnosti buď som naozaj cvok alebo sa tí druhí stále len mračia. Sama neviem. Priznám sa, rada sa smejem.Fri, 13 Dec 2013 02:03:40 +0100http://vagasova.blog.sme.sk/c/344488/aj-usmevu-moze-byt-vraj-privela.html?ref=rssstalo sa... (vagasova)Hlasné tikanie otravných ručičkových hodín sa ma pokúša vytrhnúť z môjho sveta. Už tam nie som. Najskôr studené nohy a plný nos. So zalepenými očami a nemotornou rukou hľadám na nočnom stolíku vreckovku. Ach, konečne nádych a začínam otvárať oči. Naťahujem ponožky, každá je inej farby. Sadám si k stolu a listujem novinami. Čo sa to len včera stalo? Prečo ma tak príšerne bolí hlava. Nie, nie večer som nikde nebola, pretože som zaspala, ráno som sa prebudila s okuliarmi na čítanie a knihou vedľa postele. V novinách píšu zas tie isté správy. Hospodársky rast nerastie, ale celkový dlh štátu áno. Nepodstatná informácia. Zovrela voda na kávu, to je už podstatnejšie. Kto vlastne som? Žijem sama, mám studené končatiny a žiadne zvieratá v byte. Idem do práce, ako každý deň. Dnes ma čaká obvyklá rutina. Budem dvíhať telefóny a donekonečna odpovedať na tie isté primitívne otázky.Tue, 03 Dec 2013 23:40:30 +0100http://vagasova.blog.sme.sk/c/343822/stalo-sa.html?ref=rss